Blížia sa Vianoce. Čas  pokoja, radosti a lásky. Teší sa na ne snáď každý z nás. Možno okrem vianočného kapra vo vani, ktorý márne gúľa veľkými očami. Otec  mu dá medzi ne tĺčikom a Vianoce preňho skončili. Inak je všetko krásne a čarovné. Všetci sa hrnú do obchodov a začína sa nakupovací ošiaľ. Niektorí ľudia neznášajú tieto sviatky len kvôli tomu, že nevedia, čo kúpiť svojim blížnym. No Vianoce nie sú len o darčekoch, ale hlavne o súdržnosti rodiny. Je krásne, keď sa celá rodina v tento čas stretne za jedným stolom a spoločne sa navečeria. Ľudia zabúdajú na hlavnú myšlienku, ktorá nie je v darčekoch. Veď po minulé roky dostalo dieťa jednu vec a aj napriek tomu bolo veľmi šťastné. V súčasnej dobe je to naopak. Deti majú čoraz vyššie nároky na darčeky. Prechádzam sa mestom. Všade naokolo sa potuluje nezvyčajne veľa ľudí. Odrazu si uvedomím, že v tom dave kráčam s nimi. V diaľke sa ozýva hlas zvončekov. Vo vzduchu cítim vôňu sladkých medovníkov, čerstvé ihličie a kapustnicu. Okolo mňa práve prechádzajú koledníci a Mikuláš, ktorý rozdáva deťom sladkosti. Ľudia si siahajú hlbšie do vrecka, aby maličkosťami potešili svojich blízkych. Na rohu ulice sedí zamyslený bezdomovec. Niektorí ľudia okolo neho nevšímavo prechádzajú, iní s ním súcitia a do jeho otrhaného klobúka mu s radosťou hádžu veľké sumy peňazí. Na Vianoce sú ľudia oveľa láskyplnejší ako po zvyšok roka. 

ŠTYRI SVIEČKY

Horeli štyri sviečky na adventnom venci,

tak ticho, že bolo počuť, ako sviečky začali hovoriť. 

Prvá sviečka vzdychla a povedala:

,,Volám sa Mier.

Moje svetlo síce svieti,

ale ľudia žiaden mier nedodržujú.“

Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo... 

Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:

,,Volám sa Viera,

som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť,

nemá teda cenu, aby som svietila.“

Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla... 

Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka:

,,Volám sa Láska.

Už nemám silu, aby som horela.

Ľudia ma odstavili na stranu.

Vidia len samých seba a žiadnych iných,

ktorých by mali mať radi.“

A zhaslo i toto svetlo... 

Vtom vošlo do miestnosti dieťa.

Pozrelo sa na sviečky a povedalo:

,,Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté!“

A skoro začalo plakať... 

Vtom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka:

,,Neboj sa!

Pokiaľ svietim ja, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť.

Volám sa Nádej!“ 

Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a

rozsvietilo znovu ostatné sviečky. 

Plameň nádeje by nikdy nemal

v Tvojom živote zhasnúť......a každý z nás

by mal mať plamene:

MIERU,

VIERY,

LÁSKY

a NÁDEJE

neustále dodržovať.

MIER

VIERA

LÁSKA

NÁDEJ