Ona

Poznám ju vôbec?

Občas mám pocit,

že jej vôbec nerozumiem,

no viem,

že ju veľmi milujeme,

pretože to je ONA -

- moja mama.

Keď smejem sa ja,

smeje sa i ona.

Keď smeje sa ona,

myslím si, že je čudná.

Ach, taký nevďak!

Veď je to ONA -

 - moja mama.

Koľká láska!

Pod srdcom ma vynosila,

veľkou láskou obdarila.

Ja by som ju opustila?

Nie, to iba teraz,

ja viem -

- ja z toho vyrastiem.

Ja som jej dcéra.

Nevďačná som?

Jej lásku si vážim

a oplatiť ju chcem.

Avšak neviem ako!

Á, už viem -

- za lásku jej lásku darujem!

Lýdia Deptová, VIII. B., 2007/2008

Dúha

Pozri sa z okna!

Svieti slnko a letný dáždik mrholí.

Čo vidíš?

Vidíš dúhu,

farebný zázrak na zemi.

Dúha je jemná, plná farieb,

vleje ti pokoj do ducha.

Jej krehkosť ako malý anjel

svoj pokoj všetkým ponúka.

Keď vidíš dúhu, usmeješ sa.

Chce sa ti skákať, kričať, plakať...

Ako málo ti postačí.

Čo vidíš?

No predsa dúhu

a vtedy veľmi šťastný si.

Barbora Meliorisová, IX. B., 2007/2008

Koník detstva

Hijó - héta na koníčku...

Pamätáš si tú básničku?

Keď sme boli maličkí,

čítali ju mamičky.

Jeden kováč koňa kuje

a ten potom uteká.

Ako koník po nábreží

nesie detstvo do sveta.

Potom príde tretia trieda,

z koníka je kopytník.

Nerastú len naše telá,

no aj detstvo uteká...

Z Vieročky je zrazu Viera,

vyberie sa do sveta.

No a život ide ďalej,

letí jak splašený kôň.

Až jedného krásneho dňa

sedíš aj ty nad knihou...

Hijó-héta na koníčku...

čítaš deťom tú básničku.

Ten koníček maličký

pomohol snáď nielen tebe

pochopiť aj básničky.

Barbora Meliorisová, IX. B., 2007/2008