Určite sa už tešíte na príchod veľkonočných sviatkov, ku ktorým sa viaže veľa obyčajov a tradícií. Najčastejším znakom Veľkej noci je veľkonočný baránok, ale aj vajíčka s kuriatkami. My si  ukážeme návod na prípravu netradičného veľkonočného kuriatka.

 Na jeho výrobu budeme potrebovať: 1 čerstvé kuracie vajíčko, vodové farby, farby na vajíčka alebo temperové farby, biele lepidlo, farebný papier, hobliny, nožnice a štetce. Vajíčko  vyfúkneme a  poriadne ho poumývame a poutierame .  Keď uschne, celé ho pokryjeme lepidlom. Oblepené vajíčko potom vložíme do vrecúška s hoblinami a snažíme sa naň nalepiť čo najviac hoblín. Potom ho  minút necháme schnúť aspoň 30 minút.  Vysušené vajíčko celé pomaľujeme žltou temperou a zase ho necháme schnúť. Kým vajíčko schne, pripravíme si ďalšie veci. Napríklad si povystrihujeme z farebného papiera nohy, oči, zobák a korunku. Potom zoberieme vajíčko a všetky časti naň nalepíme. Znova ho necháme schnúť, a keď vyschne, môžeme ho uložiť napríklad vo vate, ktorú vymaľujeme na zeleno. Takéto kuriatko je veľmi milou a peknou veľkonočnou dekoráciou.         

Veľká noc patrí k najkrajším  sviatkom roka. Je pohyblivým sviatkom, ktorý sa slávi  v prvú nedeľu po prvom jarnom splne Mesiaca, teda v marci alebo apríli. Sú to mesiace, v ktorých sa príroda prebúdza zo zimného spánku a chystá sa na život. Puky stromov sa nalievajú novou miazgou, slniečko svojimi teplými lúčmi zohrieva skrehnuté údy zeme aj  uzimených ľudí. Zelená farby prírody potešuje srdce a vyvoláva  ňom túžbu po kráse a láske. Preto aj veľkonočné zvyky a tradície, pôvodne pohanské, sú oslavou jari, symbolom plodnosti a úrody. Ich spoločným menovateľom je  radosť a bujarosť. Na našich dedinách sa pred Veľkou nocou ľudia pripravovali na koniec dlhého pôstu, počas ktorého sa nesmelo jesť mäso, ba ani usporadúvať zábavy, vyspevovať po dedine a pod. Upratovali svoje príbytky a ich okolie.  Počas Veľkého týždňa sa zúčastňovali náboženských obradov súvisiacich s utrpením a zmŕtvychvstaním  Pána. V Bielu sobotu ráno bežali k potoku a poriadne sa poumývali, aby boli po celý rok zdraví. Nedeľu ešte strávili pokojne, dôstojne Ráno sa svätilo  v kostole jedlo, tzv. pascha  alebo veľkonočný baránok. Zo sväteného jedla sa odnieslo trocha aj zvieratám, aby aj ony mali sviatočný deň.

Veľkonočný pondelok mal  však už  úplne iný charakter. Od skorého rána sa dedinou niesol spev, krik a výskot. To mládenci, vyparádení v krojoch, s vedrami alebo korbáčmi v ruke, oblievali alebo šibali dievčatá, aby boli krásne a zdravé. Za to si vyslúžili  maľované vajíčka, alebo niečo „pod zub,“ respektíve  „niečo  na zahriatie.“ Večer si potom spolu s dievčatami zatancovali na dedinskej zábave. Najkrajším veľkonočným zvykom, ktorý sa zachoval až podnes, je výroba veľkonočných vajíčok. Prečo práve ich? Pretože sú symbolom vzniku nového života, teda symbolom jari.

Dnes sa na  výstavách prezentujú ženy /aj niektorí šikovní muži/ najrozmanitejšími technikami zdobenia vajíčok – maľovanie, obháčkovanie, batika ap. Vajíčka zdobia naše stoly spolu s kuriatkami a zajačikmi a naklíčenými vetvičkami stromov, najčastejšie bahniatkami.

Ďalším symbolom veľkonočného obdobia je baránok, ktorý súvisí s kresťanskou tradíciou obetovania Krista. Dnes si ho už môžeme kúpiť v obchodoch, predtým sa piekol  doma

a bol krásnou ozdobou veľkonočného stola.

Každý  región má svoje špecifiká, ale všetky slovenské kraje a oblasti majú jedno spoločné:

Všade prevláda radosť a príjemná rodinná atmosféra. Zaželajme si ju spoločne aj do našich domovov, veď máme tak málo času pre svojich najbližších. Prajeme vám teda veselé a požehnané veľkonočné sviatky!