Veľká noc je hlavným náboženským sviatkom Židov aj kresťanov. Židia si pripomínajú  nimi útek z egyptského zajatia. Tento sviatok nazývajú tiež sviatkom nekvaseného chleba. Pre kresťanov je Veľká noc najdôležitejším obdobím liturgického roka. Oslavujú v ňom zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý svojím utrpením vykúpil ľudské hriechy. V Taliansku vo svätom týždni veriaci poriadajú procesie, a tak si pripomínajú udalosti okolo jeho ukrižovania a zmŕtvychvstania. K tejto náboženskej tradícii pripojujú Taliani aj tradíciu kulinársku. Veľkonočné pokrmy obsahujú veľa jahňaciny a vajíčka. Vajíčko je symbolom nového života a jari. Už v dobách Starého Ríma boli vajíčka pre raných kresťanov symbolom Ježiša. Rozdávali si ich medzi sebou ako upomienku na jeho meno. Požívanie jahňaciny zasa symbolizovalo obetu Krista. Tiež sladké jedlá hrajú na sviatočných stoloch v Taliansku dôležitú úlohu. Najznámejšia je iste buchta zvaná colomba. V súčasnosti ju však v popularite dobieha čokoládové vajíčko.
Aj v Anglicku patria vajíčka k Veľkej noci, i keď veľa Angličanov si ich pravý význam už  neuvedomuje. Okrem prepeličích vajíčok, ktoré sú v predajniach po celý rok, sa na trhu počas predveľkonočných nákupov zjavujú aj vajcia moriakov, bažantov, ba dokonca pštrosov. Vo vybraných obchodoch nájdete aj vajcia čajčie. Pravda, tak znie zákon, musia byť už na pultoch uvarené. Najviac sa ale aj tu predá  čokoládových vajíčok.  V britských domácnostiach sa počas Veľkej noci usporadúvajú doslova poľovačky na vajíčka. Deti po celom byte hľadajú čokoládové vajcia. Ktoré dieťa také vajce nájde, hneď ho
aj zje. Na Veľkú noc sa v Anglicku predajú doslova tony čokolády.
Rusi slávia Veľkú noc, podobne ako aj ostatné cirkevné sviatky, inokedy ako ostatní Európania. Vždy s meškaním. Pridŕžajú sa totiž starého juliánskeho kalendára. Veľká noc je po Vianociach pre pravoslávnych druhým najväčším sviatkom. Predchádza jej štyridsaťdenný pôst. Pred ním sa však na starej Rusi ešte dobre najedli počas maselníc. Maselnice sú pôvodne pohanským sviatkom, s ktorým cirkev márne po stáročia bojovala. Jedlo sa a pilo počas nich, hoci zasahovali už do predveľkonočných pôstnych dní. Počas Veľkej noci si už zasa môžu veriaci dopriať jedla do sýtosti.  Podávajú sa však iba jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé pokrmy ani ryby. Na sviatky kostoly praskajú vo švíkoch. V kostole sa zjavia aj neveriaci. Zapaľujú sviečky pri ikonách svojich patrónov a odnášajú si domov svätenú vodu.
Na rozdiel od Ruska, kde katolíci tvoria menšinu, západnú Veľkú noc hojne oslavujú v Bielorusku a tiež v Litve, kde je katolicizmus hlavným náboženstvom. Veriaci si tu nechávajú v kostole posvätiť chlieb, soľ a veľkonočné vajíčka - margučaje.

                                     Spracoval: Patrik Rojek