Keď som sa ráno zobudila

do tej temnej prázdnoty,

do bieleho dňa bez budúcnosti,

napadlo mi,

že si to práve ty,

pri ktorom budem žiariť šťastím.

No zjavila sa ako

tá mrcha neistota.

Myslí si, že našu lásku prekoná.

No ešte to tak!

Nedovolím, aby si bol od ženy,

ktorú ľúbiš,

na míle vzdialený.

Uvidíš,

že dobro nad zlom zvíťazí,

že chcem zastaviť čas

a navždy s tebou byť.

Chcem ťa navždy mať

a nikdy ťa nepustiť.

Marcela Hájková

9.B

Malý chlapec sa spýtal mamy: „Prečo plačeš?!“

„Pretože som žena,“ odpovedala mu.

„Nerozumiem,“ povedal.

 Jeho mama ho len objala a poznamenala:„A nikdy ani neporozumieš.“

 Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:„Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“

„Všetky ženy plačú bez dôvodu.“

 To bolo všetko, čo mohol otec na to povedať.      Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, ale stále nerozumel tomu, prečo ženy plačú.

Keď nedostal odpoveď na zemi, spýtal sa na problém „vyššie“:

„Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?“

Boh odpovedal:

„Keď som stvoril ženu, musela byť výnimočná. Stvoril som jej plecia dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.

     Dodal som jej vnútornú silu, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.

     Dodal som jej tvrdosť, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú, a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez reptania

Dal som jej cit milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko raní.

     Dal som jej silu prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.

     Dal som jej múdrosť, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a jej rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.

     A nakoniec som jej dal slzu, ktorú vyroní a ktorá je výlučne jej, aby ju použila, kedykoľvek ju potrebuje.

Vidíš?

Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu!

Miestu, kde sídli LÁSKA!